Stretnutie začalo príbehom, ktorý bol o strome a dieťati. Celé znenie príbehu je na konci článku.
Potom som deti rozdelila do 3 skupín. Prvá skupina mala za úlohu vyrobiť z výkresu jabĺčka, na ktoré potom mali napísať poďakovania, komu chceli a za čo chceli.
Druhá skupina listy, na ktoré písala poďakovania,
Tretia skupina mala nakresliť na výkres kmeň stromu s konármi a tam vložiť svoje poďakovania.
Náš STROM VĎAKY vyzerá takto:
Veľakrát v živote si ani neuvedomujeme čo všetko máme. Sme nevďačné Božie deti. Teším sa z toho, že sme sa mohli s deťmi pozastaviť nad tým, za čo všetko by sme mali byť vďační.
Príbeh o strome a dieťati (B. Ferrero, Spev svrčka, s. 28 )
Bol raz jeden strom, ktorý mal rád jedno dieťa. Dieťa ho navštevovalo každý deň. Zbieralo jeho listy, plietlo si z nich korunky a hralo sa na kráľa lesa. Šplhalo sa po jeho kmeni a hojdalo sa na jeho konároch. Jedávalo jeho plody a potom sa spolu hrali na schovávačku. Keď sa unavilo, pospalo si v jeho tieni a halúzky mu pri tom spievali uspávanku. Chlapča milovalo strom z celého svojho detského srdca.
A strom bol šťastný.
Ale čas letel a dieťa rástlo. Keď podrástlo, strom ostával často sám. Raz sa chlapča prišlo na strom pozrieť a strom mu povedal:
„Poď ku mne, dieťa moje. Vyšplhaj sa na môj kmeň a pohojdaj sa na mojich konároch, zajedz si z môjho ovocia, zahraj sa v mojom tieni a buď šťastné.“
„Už som dosť veľký, aby som sa šplhal po stromoch a hral,“ povedalo chlapča. „Chcel by som si niečo kúpiť a zabaviť sa. Potrebujem peniaze. Môžeš mi ich dať?“
„Je mi ľúto,“ povedal strom. „Peniaze nemám. Mám iba lístie a ovocie. Natrhaj si ho, dieťa moje, choď a predaj v meste. Tak budeš mať peniaze a budeš šťastný.“
A tak chlapča vyliezlo na strom. Obralo všetko ovocie a odišlo s ním preč.
A strom bol šťastný.
Dieťa sa nevrátilo. Strom ostal sám a zosmutnel. Ale chlapča sa neskôr vrátilo znova. Strom sa
zachvel od radosti a povedal: „Poď ku mne, dieťa moje. Vyšplhaj sa na môj kmeň a pohojdaj sa na mojich konároch a buď šťastné.“
„Mám veľa práce a nemám čas loziť po stromoch,“ povedalo dieťa. „Potrebujem dom, v ktorom by som sa cítil bezpečne. Chcem ženu a chcem deti, preto potrebujem dom. Môžeš mi ho dať?“
„Nijaký dom nemám,“ povedal strom. „Mojím domom je les, ale môžeš si odpíliť moje konáre a postaviť si dom. A budeš šťastný.“
Dieťa odpílilo všetky konáre, odviezlo ich, aby si postavilo dom. A strom bol šťastný.
A dieťa dlho, dlho neprichádzala. A keď sa predsa vrátilo, strom bol taký šťastný, že nemohol ani prehovoriť.
„Poď ku mne, dieťa moje, zašumel, poď sa zahrať.“ „Som príliš starý a veľmi smutný, aby som sa hral,“ povedalo dieťa. „Potreboval by som loďku, aby som odtiaľto mohol niekam ďaleko utiecť. Môžeš mi dať loďku?“
„Odrež si môj kmeň a urob si loďku,“ povedal strom. „Tak budeš môcť odísť a byť šťastný.“
A tak dieťa odrezalo kmeň a urobilo si lod'ku, aby mohlo odísť. A strom bol šťastný, ale nie nadlho. Po dlhom, dlhom čase sa dieťa znova vrátilo.
„Je mi ľúto, dieťa moje,“ povedal strom, „ale už nemám nič, čo by som ti mohol dať... Nemám už ovocie.“
„Na ovocie mám už veľmi slabé zuby,“ povedalo dieťa.
„Už nemám ani konáre,“ pokračoval strom, „aby si sa mohol pohojdať.“
„Som príliš starý, aby som sa hojdal na konároch,“ povedalo dieťa.
„A nemám ani kmeň,“ povedal strom, „Už sa nemáš kam šplhať.“
„Som príliš unavený, aby som sa šplhal,“ povedalo dieťa.
„Som spustošený,“ povzdychol si strom. „Tak rád by som ti niečo dal... ale už nemám nič. Som iba starý klát. Je mi to veľmi ľúto... „
„Nepotrebujem už veľa,“ povedalo dieťa. „Len pokojné miestečko, aby som si mohol sadnúť a odpočinúť. Som veľmi unavený.“
„Dobre,“ povedal strom a pokúsil sa vzpriamiť, nakoľko mohol, „tak teda starý klát je dobrý na to, aby si si mohol sadnúť a odpočinúť. Tak poď, dieťa moje, sadni si. Sadni si a odpočiň si.“
A dieťa tak urobilo. A strom bol šťastný.
(Shel Silverstein)
Sadni si dnes večer na tiché miesto a pomôž svojmu srdcu ďakovať všetkým „stromom“ svojho života.
